Babičkin dvor znižuje počet klietkových chovov

Babičkin dvor, a. s., predstavuje Chartu farmára, v rámci ktorej sa zaväzuje k niektorým zásadným krokom, ktoré smerujú k lepšiemu životu nosníc, ešte väčšej podpore regionálnych dodávateľov, zvyšovaniu GMO Free produkcie a zdrojov obnoviteľnej energie.

Podľa slov majiteľa spoločnosti JUDr. Jaroslava Nováka, je prechod na welfare chovy jediný možný. Už v súčasnosti je firma z Veľkého Krtíša – ktorá prevádzkuje 8 fariem a na každej je niekoľko malých hál – najväčším veľkochovateľom nosníc na hlbokej podstielke v strednej Európe. Podiel chovu na hlbokej podstielke a na podstielke s výbehom predstavuje 28,48 %.

Už vlani prestala investovať do chovov s obohatenou klietkou a vo svojom verejnom záväzku prehlasuje, že do roku 2024 zníži podiel klietkových chovov zo súčasných 72 % na 23 %. „Zákazníci si to takto želajú a týmto krokom im dávame vedieť, že ich počúvame a riadime sa ich pocitmi. Navyše máme radi zvieratá, a aj to je dôvod, prečo sme sa nepripojili k iniciatívam ostatných výrobcov na obhajobu klietkových chovov,“ hovorí JUDr. Jaroslav Novák.

Tento zásadný krok sa nezaobíde bez nutných investícií, pričom ich návratnosť dosiahne bez dotácií 15 rokov, s dotáciami to môže byť o 50 % menej. Výška investície sa pohybuje na úrovni 5 mil. euro.

Znižovanie podielu obohatených klietkových chovov ovplyvní z dlhodobého hľadiska stratégiu potravinovej sebestačnosti. „Výrobcovia vajec z klietkových chovov v tomto regióne do 10 rokov zmiznú, a pokiaľ ostatní slovenskí výrobcovia nepôjdu s dobou, zaniknú tiež,“ konštatuje JUDr. Jaroslav Novák.

Značka Babičkine vajcia je známa ako priekopník produkcie vajec bez využívania geneticky modifikovaných plodín. V súčasnosti vyrobí do 3 miliónov vajec mesačne od sliepok, ktoré sú kŕmené geneticky čistým krmivom. Tento podiel sa firma zaviazala v Charte farmára postupne zvyšovať a to až do úrovne 100 % vajec GMO FREE, najneskôr do roku 2024.

Ďalším verejným záväzkom je naďalej využívať vybrané miestne suroviny, ako pšenicu a kukuricu od regionálnych dodávateľov. Pri výrobe krmiva pre nosnice nemajú byť používané geneticky modifikované plodiny. Bohužiaľ, na Slovensku a v Česku je používanie geneticky modifikovanej sóje štandardom, o ktorom sa verejne nehovorí a spotrebitelia často ani netušia, čo spolu s potravinami konzumujú. Laboratórne rozbory vajec znesených sliepkami kŕmenými čistými krmivami potvrdzujú ich odlišné zloženie od vajec kŕmených bežným krmivom. Nosnice kŕmené čisto prírodným, geneticky neupraveným krmivom, majú o 5 % nižší cholesterol a o 10 % vyšší obsah nenasýtených mastných kyselín – kyseliny linolovej.

Farmári z Babičkinho dvora sú presvedčení, že ochrana životného prostredia má v poľnohospodárskej výrobe a pri výrobe potravín popredné miesto. Preto sú už teraz na dvoch z ôsmich fariem na strechách fotovoltaické články, ktoré zlepšujú energetickú bilanciu tak, aby menej zaťažovali životné prostredie. Verejný záväzok v tejto oblasti smeruje k tomu, že firma bude najneskôr do roku 2025 využívať na všetkých svojich farmách zdroje obnoviteľnej energie, a týmto nástrojom sa bude snažiť v maximálnej miere eliminovať závislosť na konvenčných zdrojoch energie.

Pri chove nosníc vznikajú odpadové látky, najmä slepačí trus. Ten je nielen odpadom, ale aj výborným hnojivom s vysokým podielom dusíka. V súčinnosti s miestnymi pestovateľmi a farmármi ho teraz firma zužitkováva najmä v bioplynových staniciach a pre ďalšie skvalitňovanie pôdy a zvyšovanie výnosov rastlinných komodít. Farmári z Babičkinho dvora sa verejne zaväzujú, že do roku 2020 budú na 100 % využívať trus na obohatenie pôdy živinami a mikroelementmi a súčasne budú preferovať využitie trusu na získanie energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom bioplynových staníc, prípadne prostredníctvom inej technológie správajúcej sa priateľsky k životnému prostrediu.

Ovplyvnia tieto zásadné kroky cenu vajec?
„Cena vajec bude kontinuálne dlhodobo stúpať spolu s ostatnými základnými potravinami bez ohľadu na to, čo urobí spoločnosť Babičkin dvor. Bude rásť tak, ako sa zvyšujú nominálne príjmy z miezd. My chceme tento rast cien investovať do zvýšenia welfare. V prípade, že sa do zlepšenia životných podmienok zvierat zapojí štát, EÚ, Poľnohospodárska platobná agentúra, nemusí byť zvýšenie citeľné,“ hovorí JUDr. Jaroslav Novák, majiteľ spoločnosti Babičkin dvor, a. s. Dodáva, že ľudia chcú mať pocit, že konzumujú vajcia od sliepok, ktoré netrpia.
Za to sú ochotní niečo málo prispieť, ale nesmie to byť veľa. V spotrebnom koši vajcia nie sú rozhodujúcou položkou z pohľadu finančného podielu, avšak z hľadiska nutričného a výživového zohrávajú vysokú úlohu.

ČÍTAJ ĎALEJ