Geneticky modifikované organizmy, ktoré poznáme aj pod skratkou GMO, sú bezpochyby výhodným vývozným artiklom, o čom nás presvedčila aj nedávna dohoda o väčších dovozoch americkej sóje do Európy, na ktorej sa dohodli americký prezident Donald Trump a šéf eurokomisie Jean–Claud Juncker.
Európa bola pôvodne ku GMO plodinám zdržanlivá a skôr ich odmietala. Z environmentálnych, zdravotných a tiež ľudských dôvodov. Amerika sa však sťažovala Svetovej obchodnej organizácií (WTO), a pretože vraj Európa porušila svojím postojom pravidlá o voľnom obchode, dala WTO v roku 2006 USA za pravdu. A tak sa do Európy dováža viac ako 60 geneticky upravených plodín.
Sú krajiny, ktoré GMO úplne odmietajú, iné sa k nej stavajú zdržanlivo. Čo to je GMO a môže nám uškodiť?
GMO vznikne potom, ako sa odoberie DNA z jedného organizmu a laboratórne sa vloží do druhého organizmu, ktorý daný gén neobsahuje. Gény môžu pochádzať z baktérií, vírusov zo zvierat alebo aj z ľudí. DNA vkladaného organizmu je nositeľom novej vlastnosti. Rastlina tak môže získať odolnosť voči pesticídom, patogénom, plesniam či škodcom. Týmto „protiprírodným“ procesom je možné tiež dosiahnuť, že zemiaky nebudú zamŕzať a rastliny budú mať väčšie plody. Technológia nazývaná aj génové inžinierstvo umožňuje prenos vybraných individuálnych génov z jedného organizmu do druhého, rovnako aj medzi nepríbuznými druhmi. Najrozšírenejšími typmi GMO sú geneticky modifikované druhy pestovaných plodín – kukurica, sója, repka olejná či bavlna.
Či môžu takto ovplyvnené organizmy škodiť ľudskému telu, nie je jasné. Existujú rôzne štúdie, avšak žiadna nepreukázala 100-percentnú škodlivosť na ľudské zdravie. Aspoň nie z krátkodobého hľadiska. Kritici GMO tvrdia, že v geneticky modifikovanej rastline môžu vzniknúť nové molekuly, proteíny či alergény. Ak k tomu ešte pripočítame fakt, že GMO potraviny nie sú dostatočne testované pred vstupmi na trh (aj keď má Európa najprísnejší systém kontrol) a tiež varovania kritikov GMO v súvislosti s problémami s plodnosťou, alergiou, imunitou, či zmenami v tráviacom trakte a ešte aj ekologický a ľudský rozmer, je určite vhodnejšie voliť potraviny bez GMO.
Prieskum Ministerstva pôdohospodárstva preukázal, že dve pätiny Slovákov si myslia, že sú GMO potraviny škodlivé pre zdravie. Otázne je, či vedia, že aj napríklad mäso alebo vajcia, ktoré jedia doma či v reštauráciách, môžu pochádzať od zvierat, ktoré boli chované GMO krmivom. Tie sú totiž mimo povinného označovania a tieto živočíšne produkty sa k nám vo veľkých objemoch aj dovážajú. Môžete byť teda odporca GMO, ak si však kúpite vajcia či mäso, alebo si ich objednáte v reštaurácii, nemáte istotu, že sliepky, kravy či ošípané, neboli chované plodinami na báze GMO.
Povinné označovanie
Aj keď nie je 100-percentne preukázaná škodlivosť na zdravie, ekologický a ľudský rozmer naberá stále viac na obrátkach. Spolu so slow fashion a celkovou filozofiou ochrany životného prostredia, návratom k prírode a prírodným produktom. Politika presadzovania GMO spôsobuje všade vo svete sociálne nepokoje, znásobuje ekologickú krízu a hlad, proti ktorému paradoxne údajne bojuje. Geneticky modifikované látky musia byť vyznačené na obale výrobku pri obsahu nad 0,9 % a to slovom „geneticky modifikované“. Mimo označovania sú však produkty zvierat (napríklad mäso či vajcia), ktoré sú chované na GMO krmivách.
Ako mať istotu?
Ak chcete žiť ekologicky a zdravšie, mali by ste kupovať domáce produkty a najlepšie tie s označením GMO free. Také sú napríklad Babičkine vajcia od spoločnosti Babičkin dvor. Táto firma je v tejto oblasti priekopníkom – ako prvý chovateľ a výrobca vajec na Slovensku začal produkovať čerstvé vajcia bez využívania geneticky upravených plodín. V súčasnosti vyrobí 3 milióny vajec mesačne od sliepok kŕmených geneticky čistým krmivom. A tento podiel sa zaväzuje postupne zvyšovať a to až do úrovne 100 % výroby vajec, najneskôr do roku 2020.
Vo všeobecnosti je možné povedať, že Slováci sa zaradili v prípade GMO ku skeptikom a prichádza doba, kedy budú takto upravené potraviny odmietať. Skepticizmus vládne v celej Európe a mal by vyvolať tlak, aby sa realizovali výskumy a aby vedci skutočne dokázali, či sú GMO potraviny zdravotne neškodné, alebo nie. A aby sa prijali zákony, ktoré budú regulovať dovážanie GMO potravín. Navyše potravinové škandály a tiež snaha dopestovať všetko čo najväčšie, najdokonalejšie a najrýchlejšie, vzbudzuje v ľuďoch tiež obavy. Zrejme aj oprávnené.
